ZALOŽENIE A ROZŠÍRENIE CARITAS CHRISTI

                                                    

V počiatkoch Caritas Christi stoja dve celkom nevšedné osobnosti: laická kresťanka Juliette Molland /1902 – 1979/ a dominikán P. Jozef Mária Perrin /1905 – 2002/.

Juliette Molland sa narodila na začiatku minulého storočia v malej dedinke v blízkosti Avignonu vo Francúzsku. Tam prežila celý svoj život.

Je  to silná a  veľkorysá osobnosť, jej inteligencia je plná života. Pracuje v rodinnom podniku, slúži svojej obci a farskému spoločenstvu. Pracuje ako katechétka, zakladá skupiny kresťanskej poľnohospodárskej mládeže, organizuje slávnosti a divadelné predstavenia, na ktorých sa podieľa celá dedina. Posobí aj v obecnom zastupiteľstve.

Po dlhej ceste duchovného hľadania rozpoznáva Julietta celkom zreteľne volanie žiť celkom odovzdaná Bohu, bez toho však, aby opustila „svet“. Pýta sa, či je to vobec možné.

V roku 1936, keď mala 34 rokov, stretáva sa s P. J. M. Perrinom a hovorí s ním o svojej túžbe a o svojich pochybnostiach. Obidvaja poznávajú, čo im uložil Boh, založiť to, čo Julietta nazýva „Laický rád“. Spoločne, krok za krokom, určujú charakteristické rysy takéhoto povolania. Spája sa s nimi niekoľko mladých žien, ktoré sa cítia povolané odovzdať sa celkom Bohu vo svete.

Prvých desať členiek tejto malej skupiny hľadania koná spoločné exercície  a  4. augusta 1937 pri svätej omši každá z nich sa zasväcuje Bohu, aby uskutočnili toto nové dielo, keď je to  JEHO vôľa .

16.júna 1939 na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa deväť žien v prítomnosti biskupa z Marseille definitívne zaväzuje v „Misionárskej únii malých sestier sv. Kataríny Sienskej“, ktorá neskor bola nazvaná „Únia Caritas Christi“. Juliette Molland sa stala prvou zodpovednou Únie.

Po niekoľkých rokoch Julietta cíti hlboko vo vnútri, že jej úloha ako spoluzakladateľky s P. Perrinom je skončená. Rezignuje na svoje miesto zodpovednej a prenecháva iným zodpovednosť riadiť inštitút a učiniť ho známym vo svete. Po tomto rozhodnutí žije svoje povolanie v Caritas Christi v ústraní a tichu.

6.augusta 1979 na sviatok Premenenia Pána Julietta po dlhej nemoci umiera. Odpočíva na cintoríne v Noves, vo svojom rodisku.

V roku 2002 členky Caritas Christi po celom svete oslávili sté výročie od jej narodenia.

Inštitút sa rýchlo rozšíril do všetkých piatich kontinentov.  Teraz existuje v 40 krajinách. Členky pochádzajú z roznych kultúr, mentalít, životných prostredí atď. Ale napriek všetkým rozdielnostiam ich životného postavenia všetky sa cítia hlboko spojené spoločným povolaním v Caritas Christi: Byť prítomné a spojené so všetkými skutočnosťami sveta „ostávať v Božej láske, aby Ho milovali a posobili k tomu, aby bol milovaný tam, kde sú postavené ...“ /por. 1. čl. Pravidiel/.

P. J. M. Perrin, spoluzakladateľ, mnoho rokov podporoval a kňazsky sprevádzal Caritas Christi    Vo svojej službe ukazoval stále znovu a s naliehavosťou na „nekonečnú Božiu lásku ku všetkým ľuďom a na to, že všetci kresťania sú povolaní k svätosti“.

Posledné roky svojho života strávil – od mladosti so slabým zrakom , neskor veľa rokov slepý – u „Malých sestier chudobných“ v Marseille a pokojne zomrel 13. apríla 2002 vo veku 96 rokov. Pochovaný je na cintoríne jaskyne „Sainte Baume“.

DOLEŽITÉ ŽIVOTNÉ ÚSEKY CARITAS CHRISTI

4.augusta 1937:         Prvých desať sa zaväzuje Srdcu Ježišovmu

16.júna 1939:           Uskutočňuje sa prvé darovanie pred biskupom z Marseille

Turíce 1944:              Biskup z Marseille potvrdzuje Konštitúcie „Únie Caritas Christi“.

6.decembra 1950:     „Únia Caritas Christi“ je potvrdená ako inštitút diecézneho práva.

19.marca 1955:      Dekrétom Posvätnej kongregácie pre rehoľníkov stáva sa Únia Caritas Christi“ sekulárnym inštitútom pápežského práva.

19.marca 1979:          Posvätná kongregácia pre rehoľníkov a sekulárne inštitúty schvaľuje po 2.Vatikánskom koncile obnovené konštitúcie Caritas Christi.

P.Perrin u P.P.Pavla VI.